Abiotické škodlivé činitele

vietor.jpg             Zo samostatne pôsobiacich činiteľov každoročne najväčšie škody na lesných porastoch spôsobuje vietor. Zvyčajne ide o prepadavý typ vetra a dýzový efekt zrýchleného vzdušného prúdu. Na rýchlosť vetra teda vplýva nielen pohyb vzdušných más s výrazne rozdielnym tlakom vzduchu, ale aj orografia terénu. Stromy sú vyvrátené s koreňmi alebo zlomené v rôznej časti kmeňa. V zimnom období sú predovšetkým ihličnaté porasty do 50 rokov ohrozené ťažkým mokrým snehom. Poškodené stromy majú zlomené vrcholce v 2 – 3 m dĺžke; kalamita je zvyčajne rozptýlená, čo sťažuje vyhľadávanie takýchto stromov a ich následné spracovávanie. Skorým mrazom (ešte v jeseni) sú ohrozené predovšetkým tie stromy, u ktorých najmladšie pletivá výhonkov nevyzreli a teplota niekoľko stupňov pod nulou môže nenávratne poškodiť takéto bunky. Príčiny neskorého mrazu vznikajú v jarnom období v čase rašenia stromov. Poškodené sú kvetné a listové púčiky, podkôrne pletivá zostávajú zvyčajne bez poškodenia a stromy sú schopné ešte raz vyrašiť. Ohrozené sú najmä stromy v údoliach. Námraza vzniká namrznutím vodnej pary na konáriky stromov, pri niekoľko centimetrových vrstvách ľadu vzniká ľadovica, konáriky sú nadmieru zaťažené, ohýnajú sa a lámu. V jarnom a letnom období je nevyhnutné striedanie teplých a slnečných dní so zrážkami. Pri deficite zrážok a ochladenia, ktoré môže byť prirodzene rôzne v nížinách a v horskom prostredí, stromy trpia suchom. Jemné korienky uschýnajú spolu s mykoríznymi hubami a baktériami, príznaky sa prejavujú na korune vädnutím asimilačných orgánov, ich hnednutím a predčasným opadom. Niektoré skupiny hmyzu a húb, ktoré dané sucho prežívajú bez väčších problémov, stávajú sa za týchto podmienok vážnymi škodcami fyziologicky oslabených stromov. Pri opakovaní sa suchého obdobia v priebehu niekoľkých rokov môžu biotické škodlivé činitele posilňovať svoje populácie a boj s nimi je následne veľmi komplikovaný. Porasty sú zvyčajne komplexy zapojených stromov. Z okrajov tento zápoj vytvárajú nižšie stromy, kry alebo konáre okrajových stromov so živými asimilačnými orgánmi (ide o tzv. porastový plášť). Pri odstránení porastového plášťa sú priamemu slnečnému žiareniu vystavené kmene stromov, ktorých takéto vysúšanie oslabuje a potom sú náchylnejšie na ostatné biotické škodlivé činitele, alebo kôru stromov nenávratne poškodia vysoké teploty na povrchu kôry, kôra následne opadáva a prestáva plniť ochranné funkcie. Hovoríme o kôrnej spále, alebo úpale kôry. Pri nadmernom množstve vody v pôde resp. aj na povrchu pôdy v čase záplav dochádza k deficitu kyslíka v pôde a korene odumierajú. Poškodenie sa prejavuje vädnutím asimilačných orgánov, ich hnednutím a predčasným opadom. Korene sú častokrát nenávratne poškodené a stromy už nezregenerujú.

Abiotické škodlivé činitele v roku 2010

(Dr. Ing. B. Konôpka, doc. Ing. J. Konôpka, CSc., Ing. Ch. Nikolov)

Počas roka 2010 abiotické škodlivé činitele poškodili 2,3 mil. m³ drevnej hmoty, čo bolo asi o 60 % viac ako v roku 2009, zároveň to však bolo približne na úrovni dlhodobého priemeru rokov ostatného desaťročia. Z uvedeného objemu sa spracovalo 2,06 mil. m³ (89 %), nespracovaného dreva zostalo 246 tis. m³ (11 %) (tab.1). Z celkového množstva drevnej hmoty napadnutého touto skupinou škodlivých činiteľov tvorili listnáče 45 % a ihličnaté dreviny 55 %. Najvýznamnejším škodlivým faktorom z abiotických činiteľov bol vietor. Vietor lesné porasty najviac rozvracal od 15. do 17. 5. 2010, kedy bola súdržnosť pôdy narušená v dôsledku jej premočenia prívalovými dažďami.


Tabuľka 1 Štruktúra poškodenia lesných porastov abiotickými činiteľmi v roku 2010

tab_prva.jpg

Abiotickými činiteľmi najviac poškodenou drevinou bol smrek (984 tis. m³), za ním nasledoval buk (850 tis. m³). Najväčší objem náhodných ťažieb spôsobených touto skupinou škodlivých činiteľov sa zaznamenal v Banskobystrickom kraji (513 tis. m³), potom v Žilinskom (423 tis. m³) a Prešovskom kraji (384 tis. m³). Porovnaním okresov sa zistilo, že najväčšie poškodenie lesných porastov abiotickými činiteľmi bolo v okrese Pezinok (161 tis. m³) a Kežmarok (146 tis. m³). Pritom najviac sa spracovalo v okrese Brezno (117 tis. m³), najväčší zostatok nespracovanej kalamitnej hmoty zostal v okrese Pezinok (46 tis. m³).

Najrozsiahlejšie poškodenie lesných porastov vetrom bolo v okresoch Pezinok (161 tis. m³) a Brezno (128 tis. m³). Sneh najviac poškodil lesy v okresoch Snina (24 tis. m³) a Tvrdošín (19 tis. m³). Sucho a úpal najrozsiahlejšie poškodenia lesných porastov spôsobili v okrese Kežmarok (67 tis. m³ ), v ostatných okresoch tieto škodlivé činitele boli menej závažné. Z mechanicky pôsobiacich abiotických škodlivých činiteľov bola v roku 2010 najmenej závažná námraza. Táto spôsobila poškodenie lesných porastov len v zanedbateľnom rozsahu.

Rok 2010 bol typický rekordne vysokým úhrnom zrážok od čias merania meteorologických údajov na Slovensku. Najviac zrážok padlo v máji – teda na začiatku vegetačného obdobia kedy sa lesné dreviny vytvárajú asimilačné orgány a intenzívne rastú. Tento fakt priaznivo ovplyvnil ďalší vývoj lesnej vegetácie v danom roku. Keďže sa na mnohých stanovištiach vyskytoval dlhodobý vlhkostný defcit (najmä od jari 2003), saturácia pôdy vodou môže mať aj dlhodobejší pozitívny efekt na fyziologický stav lesných drevín. Možno očakávať reštitučné procesy pri drevinách, ktoré trpeli vlhkostným defcitom. Pritom sa to týka hlavne lesných porastov na plytkých pôdach, ďalej na lokalitách situovaných na južných a juhozápadných expozíciách. Priaznivo sa toto môže prejaviť v nasledujúcom roku napr. hustejším olistením dubov a ich väčším prírastkom, a to najmä v najnižších polohách výskytu. Na druhej strane vysoká vlhkosť pôdy zvýšila riziko povrchového splachu pôdy, prípadne aj vodnej erózie. Škody zosuvmi pôdy, podmáčaním pôdy a záplavami však neboli výrazne vysoké a mali prevažne len regionálny význam. Zosuvy pôdy, vrátane poškodenia lesných porastov a lesných stavebných diel sa zaznamenali napr. na východe Slovenska, prevažne v Slanských vrchoch a na Ondavskej vrchovine. Výraznejšie poškodenia spôsoboval vietor, ktorý najčastejšie postihol porasty (spravidla vyvracal) na dočasne podmáčanej pôde. Vietor poškodzoval nielen ihličnaté lesy, ale aj listnaté, ktorých koruna už bola olistená a kvôli dažďu sa zvýšila váha ich koruny a tým aj odpor proti vetru. Daždivé počasie v roku 2010 má sporný vplyv aj na výskyt biotických činiteľov v danom a aj v nasledujúcom roku. Kým na škodlivý hmyz mali takéto meteorologické pomery tlmiace následky, hubové patogénny vlhké prostredie stimulovali.




»»viac o abiotických škodlivých činiteľoch za rok 2010 v Elaboráte: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2010 a ich prognóza na rok 2011