Antropogénne škodlivé činitele

antropo.jpg

Pôsobenie človeka na les je neraz veľmi deštruktívne. Niekedy pôsobí globálne (skleníkové plyny, imisie...) inokedy lokálne (požiare, turistika a pod.). Vďaka ekologickým iniciatívam je v poslednom období negatívne pôsobenie človeka na les pod drobnohľadom verejnosti. Znížilo sa pôsobenie imisií, pastvy a pod. Napriek mnohým snahám o zmenu prístupu sa ale niektoré globálne problémy nedarí riešiť. Súvisí to z vývojom ľudskej spoločnosti. Človek si ale musí uvedomiť význam lesa a za každú cenu sa snažiť o jeho zachovanie budúcim generáciám. Imisie patria dlhodobo k najvýznamnejším antropogénnym škodlivým činiteľom. Škody na porastoch sú najmä v okolí priemyselných centier na Spiši. V poslednom období stúpa význam požiarov. Krádeže dreva, turistika a pastva sú menej významné antropogénne škodlivé činitele.

ANTROPOGÉNNE ŠKODLIVÉ ČINITELE v roku 2010

(Ing. V. Longauerová)

Antropogénne škodlivé činitele poškodili v roku 2010 spolu 88 tis. m³ drevnej hmoty. Spracovalo sa 79 tis. m³ (90 %), nespracovaných zostalo 8 tis. m³ (tab. 1). Oproti roku 2009 je to mierny nárast napadnutej hmoty (+18 tis. m³), ako aj spracovanej drevnej hmoty (+20 tis. m³), nespracovaných bolo o 3 tis. m³ menej.

Najvýznamnejším škodlivým činiteľom boli imisie (tab. 1), najviac poškodzovanou drevinou smrek obyčajný a najohrozenejším Košický kraj. Objem krádeži dreva v roku 2010 tvoril 6 % škôd v skupine antropogénných činiteľov, v roku 2009 tvorili 10 % . Pokles objemu nebol až tak výrazný a oproti minulému roku rozdiel bol 1 500 m³. Lesné požiare poklesli najmä pre vlhký priebeh počasia a tvorili 1 % škôd v tejto skupine, rovnako ako iné antropogénne činitele.


Tabuľka 1 Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi v roku 2010

tab_prva.jpg

IMISIE

Napriek celkovému zníženiu objemu depozícií zakysľujúcich látok sa proces acidifkácie pôd v horských oblastiach nezastavil, ale len spomalil. Celkovo sa zvyšuje depozícia oxidov dusíka. Vedľajším účinkom tohoto procesu je nedostatok horčíka, vedúci k žltnutiu a následne nárastu náchylnosti lesných drevín na infekciu hubovými patogénmi.

Imisiami dlhodobo najviac zaťažené porasty v Košickom kraji sú okresy Gelnica (27 tis. m³)a Spišská Nová Ves (15 tis. m³). V Prešovskom kraji sú to okresy Kežmarok (18 tis. m³) a Stará Ľubovňa (3 tis. m³). V Žilinskom kraji je to okres Námestovo (9 tis. m³).

OSTATNÉ ANTROPOGÉNNE ČINITELE

V roku 2010 evidoval Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR 123 lesných požiarov, pri ktorých bola spôsobená priama škoda 346 585,- €. Oproti roku 2009 (346 lesných požiarov) je to výrazný pokles. Prispelo k nemu najmä chladnejšie a daždivejšie počasie. V roku 2010 neboli pri lesných požiaroch zranene ani usmrtene žiadne osoby. Požiarovosť bola najvyššia v mesiacoch marec (25) a apríl (43). A vyššie počty požiarov boli aj v letných mesiacoch jún (15), júl (15), august (14).

Krádeže dreva
V roku 2010 boli krádeže dreva evidované v objeme viac ako 5 tis. m³ drevnej hmoty, čo je oproti roku 2009(6 786 m³) mierny pokles. Najväčšie krádeže boli zaregistrované v krajoch Žilinskom (1 532 m³), Prešovskom(1 335 m³) a Košickom (1 209 m³).



»»viac o antropogénnych škodlivých činiteľoch za rok 2010 v Elaboráte: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2010 a ich prognóza na rok 2011