Hmyzí škodcovia

Podkôrny a drevokazný hmyz
ips_typ.jpg

Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu je najvýznamnejším škodlivým druhom lykožrút smrekový (Ips typographus). V priebehu roka môže mať v našich podmienkach až 3 generácie. Jedna samička môže vyprodukovať v priaznivých podmienkach až 40 jedincov ďalšej generácie, z toho 20 samičiek. V druhej generácii bude potom 800 jedincov a v tretej generácii až 16 000 jedincov (400 x 40). V ochrane porastov proti lykožrútovi smrekovému sa po asanačnej ťažbe a dodržaní dôslednej porastovej hygieny využívajú feromónové lapače. Tieto sa však využívajú predovšetkým na monitoring zisťovania aktuálneho stavu početnosti populácie na danej lokalite. Prvoradou podmienkou účinného boja je spracovanie napadnutého stromu t.j. jeho včasné spílenie a asanácia. Naletené stromy sa asanujú odkôrnením alebo sa ošetrujú insekticídmi, pri prehrýzaní sa chrobáky nakazia insekticídom a zahynú. Pomerne častou metódou ochrany sú aj lapáky, čo sú spílené stromy, ktoré sa nechajú naletieť podkôrnym hmyzom a po naletení sa mechanicky alebo chemicky asanujú. V smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je druhým vážnym škodcom lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus). Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového. Medzi ďalšie nebezpečné druhy patrí lykožrút smrečinový (Ips amitinus) a invázny lykožrút severský (Ips duplicatus). Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) patrí k technickým škodcom ihličnatého dreva, t.j. mechanicky poškodzuje beľové a jadrové drevo. Neohrozuje zdravotný stav stromov priamo, jeho premnoženie v poraste je však nežiaduce, z dôvodu zníženia kvality dreva. K ostatným podkôrnym druhom škodcom patria lykožrúty na jedli, podkôrniky na borovici, lykožrút smrekovcový, podkôrnik dubový a iné.

Listožravý a cicavý hmyz

lym_disp.jpgŠkodlivé pôsobenie listožravého a cicavého hmyzu je hodnotené ako menej nebezpečné oproti podkôrnym škodcom. Škodia najmä húsenice a pahúsenice žerom a cicaním na listoch listnatých a ihličnatých stromov. K najvážnejším druhom z tejto skupiny je mníška veľkohlavá, ktorá sa premnožuje každých cca 7-10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3-4 roky, pričom poškodených je cca 30 000 ha každý z týchto rokov. Ochrana spočíva v leteckom ošetrení cenných hospodárskych porastov biologickými a biotechnickými prípravkami v rozsahu 5 – 20 000 ha každý rok počas gradácie. Po gradácii mníšky veľkohlavej sa v týchto porastoch premnožujú piadivky, avšak s menším škodlivým pôsobením. V niektorých lokalitách dubových porastov je vážnym škodcom obaľovač zelený. V bučinách sa miestami premnožuje štetinavec orechový. V smrekovcových porastoch môže na ihliciach škodiť rúrkovček smrekovcový. Pri jeho výskyte častokrát ani letecké ošetrenie nie je účinné z dôvodu skrytého spôsobu života húseníc. Na ihličí borovíc škodia hrebenárky, na smreku ploskanka smreková. Z cicavého hmyzu k škodcom smrekovcov a smrekov patria vošky. Ich pôsobením sa znižuje asimilačná plocha ihličia, deformujú sa výhonky a sú predizpozíciou pre infekciu hubami.

Škodcovia koreňov a kmienkov

V lesných škôlkach, ale aj vo výsadbách a kultúrach vážne poškodenia vlásočnicových korienkov spôsobujú larvy kováčikov, tipúl. Hrubšie korienky požierajú pandravy chrústov a najhrubšie, až 1 cm hrubé a viac, zase medvedík obyčajný. Kôru korienkov a koreňových kŕčkov obžierajú nosániky, lykokaz sadenicový a tvrdoň smrekový.

Hmyzí škodcovia v roku 2010

Podkôrny a drevokazný hmyz

(Ing. J. Vakula, Ing. A. Gubka, PhD., Ing. J. Galko, PhD., Ing. D. Brutovský, CSc.)

Najviac poškodzovanou drevinou podkôrnym hmyzom bol v roku 2010 opäť smrek, ktorého odumieranie spôsobil v najväčšej miere lykožrút smrekový (tab.1), ktorý zostal naďalej najvýznamnejším škodlivým činiteľom na Slovensku. Tento stav je odrazom vývoja kalamít podkôrneho hmyzu predchádzajúcich rokov, no najmä veľkého objemu nespracovaného naleteného dreva, ktoré prešlo z roku 2009 do roku 2010 (983 tis. m³).

tab_prva.jpg

Tabuľka 1 Výskyt podkôrneho a drevokazného hmyzu v roku 2010


Z dôvodu chladného a vlhkého priebehu počasia v jarných mesiacoch bol vývoj podkôrneho hmyzu spomalený, stihlo sa vyvinúť za rok menej generácii ako roky predtým. Na niektorých miestach predstavoval úhrn zrážok len za máj celoročný úhrn v predchádzajúcich rokoch. Pokiaľ roky 2005 – 2009 boli z pohľadu dlhodobého priemeru (1961 – 1990) teplé, rok 2011 bol chladný a najmä extrémne vlhkým rokom. Tento stav bol nepriaznivý pre vývoj podkôrneho hmyzu, no priaznivý pre jeho hostiteľskú drevinu smrek. I napriek tomu mimoriadne zlá situácia s premnoženým podkôrnym hmyzom pretrváva a prognóza pre Slovensko na rok 2011 je stále nepriaznivá. Ak sa nepodarilo v postihnutých subjektoch výrazne minimalizovať kalamitu v roku 2010, kedy boli aj meteorologické podmienky priaznivé pre boj s podkôrnym hmyzom, bude situácia naďalej kritická.

Medzi najviac postihnuté územia patria smrekové porasty TANAP-u, ktoré zničila a poškodila veterná kalamita z 19. novembra 2004. Po tejto kalamite zostalo len v porastoch s 5. stupňom ochrany prírody viac ako 160 tis. m³ nespracovaného dreva (neudelenie výnimky orgánmi životného prostredia). Tieto skutočnosti umožnili nekontrolovateľné premnoženie podkôrneho hmyzu v nasledujúcich rokoch, ktoré pretrváva vo Vysokých Tatrách dodnes. V posledných rokoch sú už problémy aj v Západných Tatrách, v ochranných obvodoch oravskej časti TANAP-u, kde sa v minulosti nevyskytovali. Môžeme povedať, že celé územie Vysokých Tatier je v súčasnosti obrovskou kalamitnou oblasťou.



»»viac o hmyzích škodcoch za rok 2010 v Elaboráte: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2010 a ich prognóza na rok 2011