Hmyzí škodcovia

Podkôrny a drevokazný hmyz

Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu je najvýznamnejším škodlivým druhom lykožrút smrekový (Ips typographus). V priebehu roka môže mať v našich podmienkach až 3 generácie. Jedna samička môže vyprodukovať v priaznivých podmienkach až 40 jedincov ďalšej generácie, z toho 20 samičiek. V druhej generácii bude potom 800 jedincov a v tretej generácii až 16 000 jedincov (400 x 40). V ochrane porastov proti lykožrútovi smrekovému sa po asanačnej ťažbe a dodržaní dôslednej porastovej hygieny využívajú feromónové lapače. Tieto sa však využívajú predovšetkým na monitoring zisťovania aktuálneho stavu početnosti populácie na danej lokalite. Prvoradou podmienkou účinného boja je spracovanie napadnutého stromu t.j. jeho včasné spílenie a asanácia. Naletené stromy sa asanujú odkôrnením alebo sa ošetrujú insekticídmi, pri prehrýzaní sa chrobáky nakazia insekticídom a zahynú. Pomerne častou metódou ochrany sú aj lapáky, čo sú spílené stromy, ktoré sa nechajú naletieť podkôrnym hmyzom a po naletení sa mechanicky alebo chemicky asanujú. V smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je druhým vážnym škodcom lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus). Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového. Medzi ďalšie nebezpečné druhy patrí lykožrút smrečinový (Ips amitinus) a invázny lykožrút severský (Ips duplicatus). Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) patrí k technickým škodcom ihličnatého dreva, t.j. mechanicky poškodzuje beľové a jadrové drevo. Neohrozuje zdravotný stav stromov priamo, jeho premnoženie v poraste je však nežiaduce, z dôvodu zníženia kvality dreva. K ostatným podkôrnym druhom škodcom patria lykožrúty na jedli, podkôrniky na borovici, lykožrút smrekovcový, podkôrnik dubový a iné.

Listožravý a cicavý hmyz

Škodlivé pôsobenie listožravého a cicavého hmyzu je hodnotené ako menej nebezpečné oproti podkôrnym škodcom. Škodia najmä húsenice a pahúsenice žerom a cicaním na listoch listnatých a ihličnatých stromov. K najvážnejším druhom z tejto skupiny je mníška veľkohlavá, ktorá sa premnožuje každých cca 7-10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3-4 roky, pričom poškodených je cca 30 000 ha každý z týchto rokov. Ochrana spočíva v leteckom ošetrení cenných hospodárskych porastov biologickými a biotechnickými prípravkami v rozsahu 5 – 20 000 ha každý rok počas gradácie. Po gradácii mníšky veľkohlavej sa v týchto porastoch premnožujú piadivky, avšak s menším škodlivým pôsobením. V niektorých lokalitách dubových porastov je vážnym škodcom obaľovač zelený. V bučinách sa miestami premnožuje štetinavec orechový. V smrekovcových porastoch môže na ihliciach škodiť rúrkovček smrekovcový. Pri jeho výskyte častokrát ani letecké ošetrenie nie je účinné z dôvodu skrytého spôsobu života húseníc. Na ihličí borovíc škodia hrebenárky, na smreku ploskanka smreková. Z cicavého hmyzu k škodcom smrekovcov a smrekov patria vošky. Ich pôsobením sa znižuje asimilačná plocha ihličia, deformujú sa výhonky a sú predizpozíciou pre infekciu hubami.

Škodcovia koreňov a kmienkov

V lesných škôlkach, ale aj vo výsadbách a kultúrach vážne poškodenia vlásočnicových korienkov spôsobujú larvy kováčikov, tipúl. Hrubšie korienky požierajú pandravy chrústov a najhrubšie, až 1 cm hrubé a viac, zase medvedík obyčajný. Kôru korienkov a koreňových kŕčkov obžierajú nosániky, lykokaz sadenicový a tvrdoň smrekový.

»» viac o škodách hmyzích škodcoch za rok 2021 v časopise APOL