ZDRAVOTNÝ STAV LESOV A VÝSKYT ŠKODLIVÝCH ČINITEĽOV V REGIÓNOCH SLOVENSKA PODĽA INŠPEKTOROV LOS ZA ROK 2010
PREŠOVSKÝ KRAJ
(Ing. A. Gubka, PhD.)
V Prešovskom kraji bolo v roku 2010 evidovaných 754 079 m³ náhodnej ťažby, čo predstavuje 60 % z celkovej ťažby v tomto kraji. Najviac boli zasiahnuté ihličnaté porasty v rubnom (481 301 m³) a v predrubnom veku(157 268 m³). Najvýznamnejšie boli poškodené okresy Kežmarok (214 854 m³ – 98 % celkovej ťažby) a Poprad (359 366 m³ – 96 % celkovej ťažby).
Dianie v prešovskom kraji v roku 2010 bolo silno ovplyvňované počasím. Vysoké úhrny zrážok spôsobovali na celom území Prešovského kraja rozmočenie pôdy, čo viedlo k následnej strate statickej stability lesných porastov. Následne pôsobením vetra dochádzalo k vzniku veterných kalamít. Najčastejšie išlo o roztrúsené veterné kalamity, ktoré boli hlásené z celej oblasti Prešovského kraja. Vznik veterných kalamít uľahčovalo okrem rozmočenej pôdy aj rozvoľnenie porastov pôsobením podkôrneho hmyzu a množstvo ťažkého snehu, ktorý napadol začiatkom zimy. Celkovo bolo abiotickými škodlivými činiteľmi v Prešovskom kraji poškodených 384 292 m³ drevnej hmoty z čoho ostalo takmer 15 % nespracovaných. Najviac poškodené abiotickými činiteľmi boli lesy v okrese Kežmarok (145 791 m³) a Poprad (69 406 m³). Oba tieto okresy boli najviac zasiahnuté vetrom (Kežmarok – 78 369 m³ a Poprad – 68 094 m³). Poškodenie lesných porastov snehom bolo najvýznamnejšie v okrese Snina (25 118 m³ ), čím sa stala najviac postihnutým okresom týmto škodlivým činiteľom v rámci Slovenska. Sucho a úpal nespôsobilo v Prešovskom kraji významnejšie škody. Výnimkou sú len oblasti v okrese Kežmarok, kde sme zaznamenali poškodenie až 67 168 m³ drevnej hmoty, čo je viac ako polovica takto poškodenej hmoty za celé Slovensko.
V roku 2010 sme zaznamenali aj zvýšené množstvo škôd spôsobených zosuvmi pôdy. Menšie alebo väčšie zosuvy poškodzovali lesné cesty, čo komplikovalo vykonávanie obranných a ochranných opatrení. Zosuvy pôdy však nepôsobili škody len na cestných komunikáciách, ale aj v lesných porastoch. Ako príklad môže slúžiť zosuv pôdy v lokalite Okrúhle, kde zosuv zasiahol asi 0,5 ha lesných porastov.
Podkôrny hmyz patril v Prešovskom kraji aj v roku 2010 medzi najvýznamnejšie škodlivé činitele. Poškodených bolo 496 452 m³ drevnej hmoty čo je menej ako v roku 2009. Nespracovaných však ostalo asi 22 %. Podkôrny a drevokazný hmyz spôsoboval najmä v okresoch Poprad (359 438 m³) a Kežmarok (127 864 m³) významné škody prevažne v mrekových porastoch. Nezabránili tomu ani vykonávané obranné a ochranné opatrenia (v Prešovskom kraji bolo inštalovaných 8 437 feromónových lapačov a 2 393 lapákov) ani chladné a daždivé počasie v priebehu jarných a letných mesiacov. Svoju úlohu zohrávajú aj tisíce m³ nespracovanej drevnej hmoty, ktoré ostali z minulého roku a sú vhodným substrátom na rozmnožovanie podkôrneho hmyzu.
Hubové patogénne organizmy nespôsobovali v Prešovskom kraji v roku 2010 významné škody. Napadnutých bolo 6 895 m³, pričom takmer všetka napadnutá hmota bola pracovaná. Situácia okolo poškodzovania jaseňových porastov hubou Chalara fraxinea sa nemení. Dôslednými opatreniami sa v daných lokalitách darí spomaliť až zastaviť jej šírenie, príkladom môže byť prístup k situácii na LS Kokošovce. Množstvo poškodenej drevnej hmoty antropogénnymi škodlivými činiteľmi sa oproti predchádzajúcemu roku významnejšie nezmenilo (v roku 2009 – 25 100 m³ a v roku 2010 – 25 426 m³).
Obrázok 1 Vývoj podielu náhodnej ťažby na celkovej ťažb e v Prešovskom kraji